Centrum kontroly – kto je zodpovedný za moje šťastie?

Kde hľadať vinníka, keď sa mi nedarí?

Chronickí sťažovatelia – poznáte to. Nič sa im nedarí, všetci im ubližujú, v práci sa im nepáči, ale výpoveď nedajú. Dennodenne od nich počúvate, ako im osud nepraje a ako je celý svet proti nim. Obete korporátov, neštastných vzťahov, panovačných šéfov, tímových klebiet. Konštruktívne rady ako zmeniť veci k lepšiemu odmietajú, zdá sa, že im stačí, keď ich poľutujete a život ide ďalej. Váš a aj ich. Bez zmeny. Opäť raz.

Chronických sťažovateľov má vo svojom okolí asi každý, kto je súčasťou bežného spoločenského života. Spoznáte ich podľa charakteristického znaku – centrum ich kontroly je mimo nich.  

Určite ste sa už stretli s frázou “nie je dôležité čo sa stane, ale ako na to zareagujete”. Ale koľkí sa reálne zamysleli nad tým, čo táto hláška vlastne znamená?

Centrum kontroly

Každý človek ma rozdielne nastevené centrum kontroly. Pre zjednodušenie môžeme toto centrum rozdeliť na vnútorné a vonkajšie. Vysvetime si, čo to znamená.

Ľudia s orientáciou centra kontroly vonkajším smerom veria, že ich rozhodovanie je závislé na tom, čo sa deje okoli nich. Veria, že sa nemôžu rozhodovať sami  a že je lepšie vyhnúť sa nepríjemnostiam, ktoré by mohlo ich rozhodovanie spôsobiť. Stavajú sa do pozície, v ktorej nemôžu nič zmeniť a ich život je riadený osudom, ktorý je vopred napísaný a nemenný. Veria, že ostatní majú mať na pamäti ich štastie a automaticky od iných očakávajú ohľady voči ich osobe.

Človek, ktorý ma centrum kontroly orientované smerom dovnútra, verí, že práve on je zodpovedný za svoje rozhodnutia a nesie za nich zodpovednosť. Rozhoduje sa dobrovoľne, proaktívne a nezávisle na vonkajších podmienkach. Preberá iniciatívu a chápe, že sa do veľkej miery podieľa na vlastnom štastí. Vie, že nič nie je zadarmo a nenárokuje si právo na lásku, rešpekt či dôveru automaticky. Chápe, že vždy má možnosť voľby a ak si nezvolí sám, rozhodnú za neho iní.

„Všetko šťastie v živote závisí od odvahy a práce.“ —  Seneca

Jedným z významných krokov vpred v živote človeka je práve uvedomenie si, že musí prevziať kontrolu nad vlastných štastím a životom. Keď pochopí jednoduchú pravdu – nikto mu nie je nič dlžný. 

Ako sa naučiť byť zodpovedný za svoje štastie?

Potrebujete pochopiť a uviesť do praxe v každodennom prežívaní nasledovné princípy:

  • Nikto nežije pre vás – a preto buďte správne sebecká a urob sámu seba štastnou – nikto iný totiž na vás myslieť nebude. Každý je zodpovedný za svoje štastie. A taktiež – nemôžete urobiť šťastným iného, pokiaľ sama nie ste šťastná. Ako s kyslíkovými maskami v lietadle. Poznáte to.
  • Nikto nie je povinný vás milovať – ak vás niekto má rád a je rád vo vašej prítomnosti, je to preto, lebo sa s vami cíti špeciálne, dávate mu niečo, čo ho robí štastným. Viete, čo to je? Ak to zistíte, môžete na tom aktívne pracovať a zlepšovať tak kvalitu svojich vzťahov. 
  • Nemôžete nikoho donútiť, aby vás mal rád alebo aby sa kvôli vám menil – ak to sám tak necíti. Každá zmena, ktorú urobíme pre niekoho, sa nám raz vráti ako bumerang. Nemôžeme totiž potlačiť svoju prirodzenú podstatu, raz nás prestane baviť sa pretvarovať. Aj keď z tých najlepších dôvodov.
  • Nikoho nemôžete donútiť, aby pre vás niečo robil – človek si sám vyberá, či pre vás niečo spraví. Pozornosť a náklonnosť si nemôžete vynútiť, némate na ne automatický nárok. Ak pre vás niekto niečo robí – deje sa to, lebo on sám to tak chce robiť. Nie je to jeho povinnosť, nedá sa to vynútiť, ani to nikomu nakázať, robí to z vlastného presvedčenia a preto, že sa tak sám rozhodol.
  • A v neposlednom rade – nikto nie je povinný si vás vážiť. Rešpekt si treba zaslúžiť a to docielite jedine tak, že ľuďom dáte dôvody vás rešpektovať. Bez toho, že za to raz budete niečo chcieť. Vypočítavosť je predsa na míle vzdialená rešpektu.

“Každému je tvorcom šťastia jeho vlastný charakter.“
Cornelius Nepos, rímsky spisovateľ

A na záver – musíte si uvedomiť, že niektorí ľudia s vami proste nebudú chcieť byť, deliť sa o svoje pocity alebo zdielať myšlienky.  Že ten job snov proste teraz nezískate. Že aj keď sa budete aktívne podieľať na svojom smerovaní, nemusí to vždy dopadnúť tak, ako očakávate. Že do toho dáte všetko a aj tak môžete zlyháť, možno nie kvôli sebe ale kvôli niečomu, čo ste nemali možnosť ovplyvniť. A že je to v poriadku, pretože viete, že nezáleží predsa na tom, čo sa stane, ale ako na to zareagujete.

Páčil sa vám článok? Pošlite ho niekomu, kto by si ho mal prečítať.

3 comments
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like