Hra na šťastie – alebo prečo good vibes only nefunguje?

Je ráno, uvarím si kávu a otváram počítač. Už je to nejaký ten mesiac, odkedy som napísala posledný článok. A už je to nejaký ten rok, odkedy som mala príležitosť pracovať takto skoro ráno. Vždy som bola ranné vtáča, milujem ten pocit keď sa zobudím zavčasu a celý svet ešte spí, je tak zvláštne opojný a návykový. 

Už je to nejaký ten piatok, odkedy som napísala nový článok, a ja rozmýšľam prečo. Dospela som k záveru, že problémom nebol ani tak čas, či nedostatok motivácie, skôr som nemala o čom písať. Za posledné koronové obdobie, ako svet stíchol a menil sa, som aj ja prechádzala vlastnou vnútornou transformáciou. 

Korona ma, okrem prvotného šoku spôsobeného skôr mediálnym pretlakom “informácií”, zásadným spôsobom nezdeptala. Aj tak som však mala momenty, kedy som len tak zízala do blba, nemala som náladu, nepociťovala som pohodu. Nechcelo sa mi nič čítať ani pozerať nové filmy na Netflixe, nemala som chuť doma cvičiť, alebo učiť sa nový jazyk, šiť rúška, a ani vypekať kváskové pečivo tak, ako veľa mojich známych i neznámych na Instagrame.

Som ten typ človeka, ktorý potrebuje mať stále nejaký cieľ, stále na niečom pracovať, realizovať sa. Disciplína mi rozhodne nechýba, avšak aj ja mám momenty, kedy jednoducho cítim, že dnes to nepôjde a dlho ma za to zožieral pocit viny. Až som sa zmierila s tým, že mať “deň blbec” je v úplnom poriadku. 

Mám pocit, že odvšadiaľ na nás doslova kričí “good vibes only” mentalita, ako keby cítiť sa zle bolo nežiaduce samo o sebe. Ak nemôžete povedať niečo pozitívne, radšej mlčte. Úsmevy a krásny a šťastný život na nás vyskakujú z každého obrázku na Instagramu. A my máme tendenciu prepadať panike, že niečo robíme zle.

Nemali by sme zabúdať na fakt, že negatívne informácie a emócie sú pre náš život takisto dôležité a potrebné, ako tie pozitívne. Cez tieto protipóly totiž spoznávame život, sami seba, učíme sa ako reagovať, ako sa s ich dopadom vyrovnať. Učíme sa, ako prebrať kontrolu nad vlastnými reakciami na rôzne pocity a prestávame byť ich otrokom. 

Dôležité je teda byť úprimný v tom, ako sa cítime. K sebe samému, aj k okoliu. Nemali by sme sa báť ukázať, že máme aj zlé dni, že sa nám nechce, alebo sme smutní.

K tomu, aby sme dokázali ovládnuť svoje emócie, potrebujeme byť v spojení sami so sebou. Začať na tom pracovať môžeme aj pomocou týchto jednoduchých krokov:

  • Zistím, čo cítim – buďte k sebe úprimná, a priznajte si, akú emóciou pociťujete. Je to vina? Je to hnev? Môže to byť závisť? Len keď dokážeme emóciou pomenovať, dokážeme ju aj akceptovať a vybrať si, ako budeme na ňu reagovať.

  • Akceptujem, že to cítim – cítime sa zle? Cítime sa v nepohode? Cítime sa nahnevaná? Cítime krivdu? Je to v úplnom poriadku. Dovoľme si precítiť emóciou a zároveň si pripomeňme, že emócia nás neovláda. 
  • Vedome zareagujem – nemáme tak úplne vplyv na to, čo cítime, ale vždy si môžeme vybrať, ako na danú emóciu zareagujeme navonok. Ak chcete zmeniť svoje konanie a nepodliehať emociám, je dôležité pochopiť, že zmeniť môžete len niečo, čo si uvedomíte a akceptujete. 

Ja osobne pevne dúfam, že trend  good vibes only je už na sociálnych sieťach na ústupe. Verím, že ho nahradí skôr hashtag #bereal, kde ľudia ukazujú, že nie vždy všetko je ružové, a delia sa aj o negatívne emócie. Pozrite pre inšpiráciu niektoré moje oblúbene #bereal profily, ktoré sledujem na Instagrame @veronikaostrihonova, @martinahornakova a @biankarumanova

Ak sa Vám článok páčil, nezabudnite sa oň podeliť s ostatnými.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like