Umenie ničnerobenia – luxus či nevyhnutnosť?

Ako zahodiť výčitky a len tak bez hanby nič nerobiť?

„Na svete je veľa čo robiť. Vykonaj to skoro.“
Mal Ludwig Van Beethoven pravdu?

Vedeli to naše mamy aj staré mamy – nič nerobiť sa proste nerobí. Kto nepracoval na poli, pomáhal v kuchyni, kto nevaril, zametal dvor, a komu sa práca neušla, proste si nejakú našiel. 

V novodobom svete sa správame podobne – aj keby sme si mohli dopriať sladkých par minút ničnerobenia každý deň, podvedome si všetky voľnú chvíle vypĺňame aktivitou. Ak aj nie fyzickou, tak aspoň psychickou. Aby sme sa náhodou akože neflákali.

Že nie? Tak si dajme malý príklad – po celom týždni vyplnenom prácou, tréningami, dochádzaním v aute či v autobuse, sa už nevieme dočkať víkendu – lebo konečne nič nemusíme. A tak sa ráno zobudíme, celkom zavčasu lebo veď aby sme si ten víkend využili naplno, a pustíme sa do nášho vysnívaného ničnerobenia. Najprv naložíme práčku, umyjeme riady z celého týždňa, poumývame všetky okná, navaríme obed, dáme rýchlu kávu. A keď už konečne sú všetky povinnosti splnené, zoberieme do ruky knihu, ideme do kina alebo na túru, začneme štrikovať svetre, hrať sudoku, skrátka čokoľvek, čo nás udržuje v sladkej ilúzii oddychovania – a ešte to aj nazveme aktívnym oddychom. Skrátka, nechceme mrhať časom na ničnerobenie, tak si radšej vymyslíme akúkoľvek aktivitu – len aby sme si cez víkend poriadne oddýchli. Paradox, však?

Prečo je to tak? 

Už predsa ako malým ďeťom sa nám rodičia snažili každú voľnú chvíľu vyplniť aktivitou. Pozrite sa na obraz tejto doby – dieťa, ktoré nemá pravidelne dve-tri mimoškolské aktivity, nenavštevuje jazykový kurz, krúžok umenia, nešportuje a nie je členom rečníckeho krúžku, je automaticky lenivé a len boh vie, aký budižkničomu z neho vyrastie. Skrátka a dobre, už od útleho veku sme vedení k myšlienke, že ničnerobenie je zlé. Áno aj nie. Pozrime sa, ako to robia severania.

Som len lenivá?

Pôvod filozofie ničnerobenia môžeme hľadať v holandskom slove niksen. Niksen znamená doslova – nič nerobiť, resp. “robiť niečo bez akéhokoľvek dôvodu, účelu. Len tak zízať z okna. Alebo počúvať hudbu a na nič konkrétne sa nesústrediť, nechať sa unášať vírom myšlienok a len byť prítomný.” hovorí Carolien Hamming, koučka z CRS centra. CRS Centrum je organizácia, ktorá sa venuje stresovému manažmentu a liečbe syndrómu vyhorenia. Mimochodom, práve týmto ľuďom praktizovať na dennej báze niksen Carolien vrelo odporúča.

Ako spojené nádoby, niksen je takisto základom prúdu mindfulness – byť prítomný, byť v spojení sám so sebou (pozri aj tento článok).

Tak ako pre život samotný, aj pre harmóniu tela a ducha je v tomto ohľade dôležitý práve balans. Mnohé literárne zdroje uvádzajú slovné spojenie “nájsť rovnováhu”. S takouto formuláciou zásadne nesúhlasím. Pretože rovnováhu nenájdete len tak niekde pohodenú na ceste, musíte si ju vytvoriť, a to vedome. 

“…robiť niečo bez akéhokoľvek dôvodu, účelu. Len tak zízať z okna. Alebo počúvať hudbu a na nič konkrétne sa nesústrediť, nechať sa unášať vírom myšlienok a len byť prítomný.”

Celý náš život je plný rutinných aktivít a zvykových slučiek – čo je pre fungovnie mozgu jednoduchšie, pretože sa nemusí neustále plnohodnotne sústrediť, ale sem tam môže aj vypnúť a prenechať vedenie zvyku. A ani si neuvedomujeme ako ľahko sa takto dokážeme zacykliť. 

Niksen s vami. 

Nuž zdá sa, že rutine sa nikdy tak úplne nevyhneme, čo je zlá a zároveň tiež dobrá správa. Keď však chcete ostať v kontakte sami so sebou a predchádzať tak emočnému či pracovnému vyhoreniu, doprajte si luxus ničnerobenia. A to nie len občas, ale najlepšie každý deň. Výčitky zahoďte poriadne ďaleko a len tak si dovoľte pár minút zízať z okna. 

Oslobodzujúce, však? 

Nemáte vôbec za čo:)

Podeľte sa o svoje zážitky s niksenom – zdieľajte alebo posuňte tento článok tomu, kto ho potrebuje.

1 comment
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like