Veľký rozhovor o koučovaní – všetko, čo ste o koučingu nevedeli

Zuzana Karpinská a Denisa Kmecová – toto sú dve medzinárodne certifikované koučky a mentorky koučovania, ktoré významne prispeli k zrodu slovenského koučingu a ktoré stoja aj za úspešným projektom Business Coaching College

Aj vďaka nim funguje na Slovensku čoraz viac a viac certifikovaných koučov, ktorých poslaním je budovať budúcnosť, v ktorej budeme chcieť žiť. Od roku 2013 v škole koučovania ponúkajú kurzy nielen pre manažérov, ale aj pre bežných ľudí, ktorí túžia zmeniť prístup k životu a naplno pracovať so svojim potenciálom, či potenciálom svojich klientov. Tréningy sú nastavené a certifikované podľa ICF – International Coach Federation, najväčšej svetovej organizácie profesionálnych koučov určujúcou štandardy profesie kouča vo svete.

“Koučujeme, aby svet bol lepší a biznis ľudskejší.”

So Zuzanou a Denisou sme sa porozprávali o koučovaní, o náhodách v živote, blokoch, ktoré má každý z nás v hlave, aj o rozdieloch medzi koučingom a psychoterapiou. 

Čo vás priviedlo ku koučingu? A ako sa vaše cesty spojili?

Zuzana: Ja som vyštudovala filozofiu a vždy ma zaujímali také otázky, či sme slobodní a aký zmysel má ľudský život, a v koučingu som našla veľmi praktické odpovede. Napríklad, keď sa rozhodujem či dám výpoveď alebo nie, rozhodujem sa vlastne, či som v tom slobodný, alebo nie. Koučing prináša každodennú odpoveď na veľké otázky, ktorými sa ľudia posledných 2000 rokov trápia. 

Denisa: V tom čase, keď som objavila koučing, som pracovala ako manažér a organizovala som rôzne motivačné prednášky aby ľudia robili predaj nenásilným spôsobom. Hľadala som cesty, ako sa môžem s tými ľuďmi rozprávať a kde a ako práve oni môžu pracovať s vlastnou motiváciou a vlastnými zdrojmi. Vtedy som objavila koučing a začala som si študovať knižky na túto tému. Toho času ešte na Slovensku žiadne kurzy neboli. Neskôr som absolvovala výcviky koučovania a začala získavať skutočné zručnosti v koučovaní aj v praxi. Potom ma zhodou náhod oslovil headhunter, či by som nešla do finančného sektora, kde sa plánuje zavádzať koučovanie. A ja, že teda idem (úsmev). Po čase som si povedala, že je čas sa tomu viac venovať a začala som viesť v tom čase aj krátke kurzy koučovania. 

No a potom sme sa stretli so Zuzkou (úsmev). Obidve sme boli v koučovacom svete aktívne a obidve sme prispeli k vytvoreniu koučovacej profesie na Slovensku. Tým, že sme boli aktívne, zvolili Zuzku za prezidentku ICF slovenskej pobočky a mňa za prezidentku slovenskej asociácie koučov. (ICF a SAKO sú dve stavovské neziskové organizácie, ktoré združujú koučov na Slovensku a lokálne spolu kooperujú – čo je v Európe veľký unikát,  pretože väčšinou sú to konkurenčné organizácie.) A skrz spoločné projekty týchto dvoch organizácií sme sa neustále míňali. Tiež sme sa obe náhodou našli na obálke knihy od Daniela Pinka Drive, kde Zuzka písala predslov, a ja odporúčanie.

Až retrospektívne sme prišli na to, koľkokrát sa nás osud pokúšal dať dokopy, a my sme to nevideli. Raz sme obe meškali na jednu konferenciu, tak sme ostali sedieť vzadu tam, ako sedia hostesky pri dverách. Keďže témy sme už poznali naspamäť, začali sme si tak šuškať o našich plánoch a čo robíme, čím žijeme a zrazu prišla nejaká spoločná energia… 

Zuzana: …a Denka hovorí, že spravme niečo spolu. A ja hovorím, že spravme školu! (úsmev)

Denisa: Ja už dva roky toto mám v hlave a rozmýšľala som, že sama do toho nepôjdem, a že by som chcela dobrého sparing partnera. Odišli sme z konferencie do kaviarne a tam sme tri hodiny sedeli a skoro na jeden nádych sme vytvorili základy našej školy. Vášeň, energia, motivácia, inšpirácia – tam bolo všetko a tam sa to stalo samo. Ako keď stretneš človeka a hneď sa do neho zamiluješ.

Čiže v správnom čase na správnom mieste so správnym človekom, tak by sme to mohli nazvať. A je podľa vás koučovanie pre každého? Pre koho je vlastne vhodné a komu by ho ste odporučili?

Zuzana: Koučovací rozhovor sa dá viesť len s niekým, kto chce nájsť riešenie, kto sa chce snažiť. Takže tí ľudia, ktorí majú radi pozíciu obete a môžu sa sťažovať, že všetci ostatní sú na vine, a že oni sú v takej situácii, kde sa nič nedá a je im v tejto pozícii pohodlne, s nimi sa nedá pracovať. Keď človek nechce prevziať zodpovednosť ani za kúsok tej situácie, nedá sa s ním pracovať. Koučovanie vyžaduje, aby koučovaný aktívne rozmýšľal a aktívne hľadal, čo sa dá zmeniť. Kouč mu pomáha otázkami nasmerovať jeho pozornosť a zbadať niečo, čo si možno on v tej svojej realite nevšíma. Koučovať teda môžeme len toho, kto chce nájsť riešenie a kto chce vlastným úsilím prispieť k tomu, aby sa niečo zmenilo. A tam nie sú úplne všetci, takže toto je prvá podmienka. 

Denisa: Druhou podmienkou je, že ten človek musí prijať rozmýšľanie vo dvojici. Ku koučovi ľudia chodia často riešiť aj nepríjemné témy a človek musí mať odvahu nabonzovať na seba, s čím si nevie rady. Inak je vhodné pre kohokoľvek.

Zuzana Karpinská a Denisa Kmecová

Aké témy sa v rámci sedení riešia?

Zuzana: Riešia sa témy životné aj pracovné. Najčastejšie ľudia chodia s problematikou vzťahov, či už sú to vzťahy partnerské alebo vzťahy s deťmi, v rámci širšej rodiny, aj so susedmi. Ale aj pracovné vzťahy samozrejme patria do tejto oblasti. Napríklad situácie, kde sa klient s niekým poháda a pociťuje silné vzťahové napätie, alebo situácie, ktoré človeku spôsobujú nejakú ujmu a on sa nevie voči nim ohradiť. To signalizuje, že si nevie nastaviť svoje hranice a teda sa ohlásiť voči druhej strane, keď sú jeho hranice prekročené. Otázky sebavedomia sú tiež otázkou nastavenia hraníc, pretože sebavedomý človek chápe, že má právo na svoj priestor, má právo sa ozvať, keď to potrebuje. Taktiež s klientmi riešime osobné plány, zmeny kariéry a celkovo očakávané, ale aj neočakávané zmeny v ich životoch. Ľudia tiež často prichádzajú, keď nevedia sami nájsť naplnenie v živote. 

Väčšinou teda ku koučovi príde človek, ktorý rieši nejaký konkrétny problém alebo môžem chodiť na koučovacie sedenia preventívne a dlhodobo?

Denisa: Ku koučovi väčšinou chodia ľudia, ktorí majú buď problém alebo cieľ. Človek si môže stanoviť cieľ a potrebuje si ujasniť plánovanie, nájsť motiváciu. Napríklad príde klient a povie, že jeho cieľom je napísať knihu. Už nad ňou rozmýšľa 6 rokov a stále ju nepíše a vôbec nerozumie tomu, prečo ju nepíše. Toto je tiež častá téma na koučovanie a vo výcviku sme mali ľudí, ktorí túto dilemu riešili a nakoniec knihu napísali a my sme dostali pozvánku na krst (úsmev).

Spomínali ste, že klienti často na sedeniach riešia aj vážnejšie životné témy. Tam je potom, predpokladám, úzka hranica medzi koučom a terapeutom, respektíve psychológom. Dajú sa tieto dve profesie, dve strany, oddeliť? Ako viem, či potrebujem kouča, alebo či už potrebujem psychológa?

Denisa: Ty ako klient to úplne presne nemôžeš vedieť ale dôležité je, aby to vedel posúdiť kouč. Keď má klient pocit bezvýchodiskovosti, je neustále plačlivý, tenzný a zacyklený v smútku alebo v bezmocnosti, vtedy je lepšie ísť za terapeutom. A pokiaľ je ten človek povedzme len nahnevaný na niekoho, alebo sa cíti bezmocný, napríklad v pracovnej oblasti, necíti sa rešpektovaný, nerobí to, čo sa od neho očakáva a nedokáže sám nájsť riešenie, vtedy môže prísť za koučom. Dôležité je, aby tam nebola extrémne silná emócia, ktorá neutícha. Vtedy človek musí vyhľadať terapeuta. 

Zuzana: Človek ale môže byť kľudne aj v terapii, aj v koučingu, ale s dvomi rôznymi ľuďmi, pretože to sú dve rôzne role. Témy sú často rovnaké, rozdiel je hlavne v tom, že keď človek má extrémne veľa emócií, ktoré sa navzájom cyklia a neumožňujú mu jasne uvažovať, mal by vyhľadať terapeuta. Terapia sa zaoberá tým, aby človek bol v pohode vo svojom živote, a nie tým, ako človek bude ďalej meniť svoj život. To je práve predmetom koučovacích sedení. Dalo by sa povedať, že terapia končí uvedomením, a koučing ním práve začína a ide ešte ďalej.

Čiže z pohľadu kouča ide o správne kladenie otázok v správnom čase?

Denisa: Áno, v koučovaní ide vždy o otázky. Dôležité je vystihnúť ten moment hlbokého uvedomenia klienta a pracovať s ním. Terapeut veľa otázok nekladie, skôr má tendenciu mlčať a nechať rozprávať klienta, ale kouč sa pýta a ide ešte hlbšie, preskúmava miesta vedomia, kde klient nechodí. 

Zuzana: Po tom uvedomení si terapia hovorí, že dobrá práca  – došlo k uvedomeniu, a pre kouča je to – teraz konečne vieme, na čom treba pracovať. Na základe toho, čo si klient uvedomil, sa pýta, čo sa teraz rozhodne urobiť so svojím životom, s touto situáciou alebo sám so sebou. Koučing vyzýva človeka k tomu, aby prevzal zodpovednosť za svoju situáciu, aby dohľadal svoju silu a sformuloval si konkrétny, vo fyzickej realite vykonateľný, krok, ktorý on môže urobiť. Toto si terapia za cieľ nekladie. Človek môže začať konať inak, ale to nie je práca terapeuta.

Rozprávali sme sa o tom, že existuje životný koučing a pracovný koučing. Už dlhšie sledujem trend v korporáciách, kde zamestnanci môžu mať nariadený alebo povinný koučing v práci. Ako to funguje tam, môže sa človek vyrozprávať naozaj úprimne?

Zuzana: Otázka je, aký druh kouča to je. Keď je to kouč, ktorý patrí do medzinárodnej federácie koučov alebo sa pridržuje ich etického kódexu, ten nepodáva správy o obsahu koučovania. To, čo sa udeje počas toho rozhovoru, je čierna skrinka. Pokiaľ je koučing hradený zamestnávateľom, je ale dôležité, aby boli témy vopred dohodnuté. Toto sa nastavuje na začiatku sedení v zložení zamestnanec – kouč – sponzor, kde sa stanovia témy a celkové smerovanie rozhovorov. 

Denisa: Kouč si zároveň všíma, či je klient v procese dobrovoľne a či to nemá len nariadené od manažéra. Pokiaľ by to tak bolo, koučing nie je ďalej užitočný a prestáva mať zmysel. Rozhovory musia prebiehať na báze dobrovoľnosti a práve kouč si potrebuje všimnúť už počas úvodných sedení, či je tam človek preto, aby na sebe pracoval, alebo nasilu, aby vyhovel manažérovi. Samotný obsah profesionálneho rozhovoru by mal byť dôverný, nech už je akýkoľvek. 

Zuzana: Tu odporúčame každému klientovi vopred si s koučom nastaviť pravidlá rozhovoru, nakoľko klient nemusí vedieť, akého etického kódexu sa ten konkrétny kouč pridŕža. Často sú tiež z pozície firmy zamieňané pojmy kouč a posudzovateľ (napr. development center). Môže sa teda stať, že si zamestnávateľ následne pýta posudky nielen od posudzovateľov, ale i od koučov, a práve kouč toto nemôže urobiť. Čiže toto by malo byť jasne stanovené už od začiatku.

Denisa: Sú tiež situácie, keď si manažéri objednávajú koučov sami pre seba a vtedy sa nereportujú ďalej ani témy, ani, samozrejme, obsah. Je tam zachovaná plná mlčanlivosť zo strany kouča. Najčastejšie sa to deje v prípade top manažérov alebo zamestnancov, ktorí túto možnosť dostali ako nefinančný benefit.

Áno, s týmto súvisí aj moja ďalšia otázka, a síce často sa stretávame s názorom, že dobrý manažér by mal byť zároveň aj koučom. Ako by to v ideálnom prípade teda malo vyzerať?

Denisa: Koučing je jedným z kľúčových nástrojov každého lídra – ale je to len jedna časť jeho role. On má byť líder, vizionár, manažér, ktorý aj kontroluje a zadáva úlohy, prikazuje, ale má byť aj kouč, ktorý ľudí rozvíja, rešpektuje, počúva a vytvára pre nich priestor.

Zuzana: Koučovanie je jedna zo zručnosti manažéra, ale manažéri zvyčajne nekoučujú tak, ako profesionálny kouč; čiže dlhé hodinové rozhovory veľmi do hĺbky, ale manažéri skôr koučujú operatívne. Nezaoberajú sa ani tak otázkami sebavedomia, ale skôr pragmatickými otázkami. 

Ako to teda vyzerá v praxi?

Zuzana: Napríklad príde zamestnanec za manažérom a povie, že si s touto konkrétnou úlohou nevie rady. Manažér mu položí niekoľko otázok, ktoré umožnia zamestnancovi porozmýšľať nad tou situáciou a nájsť riešenie. Tie otázky môžu vyzerať nasledovne: Minule keď sme riešili takýto problém, ako sme postupovali? Aké ešte ďalšie možnosti máme? Čo z toho je teraz aplikovateľné? Koho pomoc potrebuješ? Kde si to môžeš zistiť? 

Namiesto toho, aby manažér zamestnancovi povedal, ako to má urobiť, pýta sa ho, ako by to mohol zvládnuť sám. Upriami jeho pozornosť na rôzne aspekty situácie, aby si on mohol sformulovať, čo v tej situácii urobí. 

Denisa: Manažér je takto odbremenený od mikromanažmentu a zároveň vytvára priestor pre človeka, aby sa naučil samostatne uvažovať, aby cítil, že má možnosť sa slobodne rozhodnúť, a že je rešpektovaný jeho pohľad na vec a jeho kompetencie. Zamestnanec tiež podvedome cíti väčšiu angažovanosť aj chuť prispievať svojou aktivitou. A manažér týmto prístupom ukazuje úprimný záujem o svojich zverencov, čo utužuje vzťahy a posilňuje pocit zodpovednosti, spolupatričnosti a angažovanosti do úlohy. 

Zuzana: Koučing je tiež nástrojom k posilneniu zamestnanca (empowerment), nabáda k tomu, aby zamestnanci našli svoju silu a odvahu robiť rozhodnutia. Často sa stáva, že človek prichádza za manažérom s maličkosťami, aj keď patria do kompetencií toho pracovníka, pretože sa bojí prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie, a chce sa len uistiť, že jeho riešenie manažér schvaľuje a preberá tak zaň zodpovednosť. Avšak tieto úlohy podľa popisu práce nepatria do kompetencií manažéra, ale toho konkrétneho zamestnanca. Je teda dôležité naučiť ho, aby našiel odvahu prevziať zodpovednosť a stáť si za svojím. 

Denisa: A toto tvorí takmer celú koučovaciu prácu lídra. Menšiu, ale nemenej dôležitú časť, tvoria dlhšie rozvojové rozhovory. Napríklad ak manažér má pocit, že voči nemu klesá rešpekt v tíme, alebo že výkon tímu stagnuje, požiada svojho nadriadeného o takýto rozhovor. Vtedy môžeme hovoriť o plnohodnotnom profesionálnom koučovacom rozhovore. Tieto rozhovory sú oveľa náročnejšie, ako operatívny koučing, a spravidla títo manažéri už majú za sebou profesionálny výcvik.

V Business Coaching College taktiež organizujete kurzy koučingu. Je toto vhodný spôsob, ako si zručnosti potrebné na tento rozhovor osvojiť?

Denisa: Áno, presne za týmto účelom k nám ľudia chodia. Aby vedeli viesť takýto rozhovor a aby nemuseli s každou situáciou volať externého kouča. Keď sa človek naučí viesť takýto veľký rozvojový rozhovor, tak vie automaticky vykonávať aj malé operatívne rozhovory. Ľudia sa týmto zručnostiam učia počas celodenných výcvikov rozdelených na bloky – konkrétne kurz Biznis koučing. Približne polovicu účastníkov tvoria manažéri a lídri, ktorí sa chodia učiť koučovať, aby si to následne zapojili do svojho líderského štýlu. Po ukončení kurzu dostane absolvent medzinárodne platný certifikát, a zručnosťami sa vyrovná profesionálnemu koučovi. 

“…a Denka hovorí, že spravme niečo spolu. A ja hovorím, že spravme školu!”

Zuzana: Tento typ kurzu je obzvlášť vhodný napríklad pre majiteľov firiem, ktorí potrebujú odovzdávať ďalej zodpovednosti, aby to všetko nebolo na nich, a tiež pre manažérov, ktorí potrebujú pripraviť následníkov alebo rozvíjať talenty. Veľa firiem zápasí s generačnou výmenou kedy potrebuje pripraviť novú generáciu na viac zodpovednosti, a vtedy je pre manažérov najlepším nástrojom práve koučing. Počas rozhovoru aj kouč aj koučovaný vidia, ako koučovaný rozmýšľa, čo sú jeho silné stránky, čo sú veci, ktoré ho naozaj bavia, ktoré smerovanie je pre neho užitočné a kde môže byť úspešný. Toto sú veľmi silné nástroje v biznise a hlavne tam, kde ide o odovzdávanie zodpovednosti a budovanie nasledovníctva.

(pozn. autora: Pokiaľ váhate, či je tento kurz vhodný pre vás, môžete sa zúčastniť bezplatného semináru o kurzoch, kde sa dozviete viac informácií.)

Navštívila som bezplatný seminár o kurzoch

Ako hodnotíte stúpajúcu popularitu koučingu u zamestnávateľov?

Denisa: Aktuálne koučing vo firmách začína byť veľmi populárny. Väčšina veľkých firiem má interných alebo externých koučov, a tiež učí manažérov koučovať na veľmi bazálnej úrovni. Spravidla sú to krátke kurzy elementárnych zručností. Keď sa chcú manažéri naučiť kvalitne koučovať, koučovať operatívne a tiež viesť veľké rozvojové rozhovory, tak sa sami iniciatívne prihlasujú k nám do výcvikov, alebo ich prihlasuje personálne oddelenie (HR manažér). Prídu a získajú kredibilné vzdelanie, a tak vytvárajú koučovaciu kultúru vo svojich firmách.

Svoje poznatky ste tiež zhrnuli do knižky Koučovanie podľa pyramídy. Pokiaľ človek stále váha, či sa prihlásiť na kurz alebo nie, je aj toto cesta ako sa priblížiť ku koučingu a osvojiť si teoreticky túto problematiku?

Zuzana: Do knižky sme zhrnuli naše najzákladnejšie poznatky aj pre čitateľa, ktorý ešte nie je kouč, ale zaujíma ho, ako vedenie tohto rozhovoru funguje. O koučingu je napísaných veľa, prevažne teoretických, kníh, ktoré rozprávajú o všetkých benefitoch, ale stále človeku nie je jasné, ako to vyzerá v praxi. My sme sa pokúsili napísať takú knihu, z ktorej je úplne jasné, ako sa to robí, aj keď samozrejme kniha nenahradí živý zážitok a ukážky rozhovorov naživo, ktorým sa venujeme na výcviku. Spätnú väzbu od verejnosti máme pozitívnu, obsah je zrozumiteľný aj pre laikov. Mnohí, ktorí nad kurzmi váhali z rôznych dôvodov, sa po prečítaní knižky stali našimi študentami (úsmev).

Ďakujem, dámy, veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa ďalších úspechov!

TIP na záver: Odporúčam vypočuť si aj inšpiratívny podnicast o profesionálnom koučovaní so Zuzanou a Denisou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like