Vždy sa prispôsobím – Zuzka Slabá a jej magnetizujúca energia

Musím povedať, že vo svojom okolí nepoznám nikoho, kto by mal takú obrovskú vášeň pre hory a zvieratá. Zuzka je absolútny živel, po najvyšších štítoch Slovenska behá ako laňka, a pokojne si ich struhne aj niekoľko za sebou. Vo voľnom čase sa stíha venovať svojím dvom huskym, ktorí ako hovorí, sú láska na celý život.

Aj o tom, ktoré dvojtisícovky má Zuzka pobehané, a na ktoré túry rada spomína, sme sa porozprávali na kávičke.

Zuzi, Tvoj instagram je doslova balzam na dušu! Ako vznikajú tie úžasné fotky?

V prvom rade ďakujem, som rada, že sa fotky páčia (úsmev). Ja sa snažím, aby to vyzeralo jednotne, takže organizujem si fotky tak, aby to malo hlavu a pätu, a snažím sa to ladiť aj kontrastne, nech to na seba nadväzuje.

Chcem, aby keď si niekto otvorí môj instagram, nech vyzerá pekne na prvý pohľad, aby tam bola nejaká organizácia, a aby to bolo pestré.

Je vidno, že miluješ zvieratá, a že sú neoddeliteľňou súčasťou Tvojho života. Ako si si k nim našla cestu?

U nás v rodine sa ešte nikdy nestalo, že by sme boli bez psíka (úsmev). Vždy sme doma na dedine mali nejaké pouličné zmesky. Ja som si môjho prvého huskyho kupovala pred približne 4 a pol rokmi, a neskôr sa k nemu pridala aj druhá huskáčka.

Ku koníkom som sa dostala úplnou náhodou. Doteraz si pamätám na oslavu menín, keď som mala asi 7 rokov. Vtedy sa ešte chodilo do požičovne videokaziet a vždy na víkend sme si požičiavali nejaký film. Vtedy sme si požičali Príbeh rytiera. Keď sme si film pozreli, hneď som sa zamilovala do hlavného herca, ktorý mal vo filme nádherného koníka. Keďže som mala meniny, tatino ma na druhý deň zobral nájsť nejaké miesto, kde by som sa na koni mohla povoziť. 

Tak sme sa dostali do Miloslavova a tatino im vysvetlil, že sme prišli, pretože sme sa inšpirovali filmom Príbeh rytiera. Tam mi z ničoho nič povedali, že ten hlavný herec hral na koni, ktorého tam majú ustajneného (pozn.aut.: v Miloslavove sa nachádza stajňa, kde sú ustajnené kaskadérske kone). Mala som slzy v očiach, keď ma na prvú jazdu posadili na Barnyho. Bola som celá bez seba, hneď ma to chytilo. Na koni som sa cítila tak dobre, že som bola schopná na ňom aj zaspať (úsmev).

Na takmer všetky túry berieš so sebou aj svojich dvoch verných spoločníkov – Sky a Destiny. Ako psíky zvládajú tieto náročné výlety?

Začínala som s nimi naozaj poctivo, počkala som, kým budú mať obaja rok, a budú mať niečo odtrénované a nachodené. Beriem ich na túry, ktoré sú vhodné pre nich, čiže žiadne náročné trasy a sledujem tiež dôkladne poveternostné podmienky. Vždy si pozriem vopred, či na danom úseku nie sú nejaké reťaze alebo skaly.

Tým, že už celkom poznám Tatry a Karpaty, viem kde by mohli ísť. Mám s nimi pochodené celé Karpaty, kde ten terén nie je taký náročný ako v Tatrách. Tým, že je to často pre nich už vysoko, nechcem ich zbytočne ohrozovať.

Aké veľké výstupy máš za sebou? Ktoré boli najťažšie?

Najťažšie boli určite Vysoké Tatry, konkrétne štíty. Sem som psíkov ani nebrala. Je to vysoká nadmorská výška, dosť veľa reťazí. Ak by sme niekde na vrchole chytili búrku, tam už by som riskovala aj ich životy.

Náročnejší bol aj Slovenský Raj, bolo tam veľa skál a reťazí. Toto bolo ťažsie hlavne na psychiku, bolo to o hlave, že visím vo výške na rebríku
a nič ma neistí.

Tento rok som v priebehu 10 dní dala Kriváň, Jahňací štít, Slavkovský štít, Východnú Vysokú, Kôprovský štít a Rysy (pozn.aut.: všetko vyše 2000 m.n.m.). Tu som bola bez psíkov, takže najbližšie plánujem skúsiť Západné Tatry, aby som ich mohla zobrať so sebou. 

Máš nejaký výnimočný zážitok z túry, na ktorý doteraz spomínaš?

Úplne si to nepamätám, ale keď som bola malá, chytili sme búrku na Rysoch. Boli tam s nami aj známi môjho tatina, ktorým musel pomôcť. Mňa so sestrou poslal napred, aby sme išli dole. Bolo to dosť strašidelné, lietali blesky, naozaj som sa bála, pretože v tomto počasí sú hory kruté. Stačí, aby tam hore napríklad udrel blesk do reťazí.

Z tých pozitívnych ma potešilo teraz naposledy pred výstupom na Kriváň, keď ma zastavil jeden pán a spýtal sa ma, či ešte vládzem, pretože ma sleduje s celou rodinou na instagrame a videli, že idem viac štítov za sebou. Dobehla aj jeho rodinka a dali sme si spoločnú fotku. Potešilo ma to (úsmev).

V zime sa mi stalo niečo podobné, keď som išla k autu od Zeleného Plesa. Vtedy som bola aj so psíkmi a zastavil ma jeden otecko, a pýtal sa ma, či je to Sky a Destiny. Povedal mi, že ma jeho dcéra sleduje na instagrame a má ma ako inšpiráciu a či sa môže vyfotiť so psíkmi.
To bolo také milé a veľmi ma to potešilo.

Stíhaš toho naozaj veľmi veľa. Čomu všetkému sa venuješ a ako to stíhaš? Máš flexibilnú prácu?

Ja som typ človeka, ktorý nevie obsedieť, takže mne tá rozlietanosť celkom vyhovuje. Nedokázala by som mať stálu prácu na jednom mieste za počítačom, preto mám viacero menších prác. Venujem sa marketingu pre jednu firmu a predávam v chovateľských potrebách, kde riešim takisto marketing a konzultácie ohľadom psíkov. Baví ma kreatívna práca a byť so zvieratami.

Tiež strážim a venčím psíkov po známosti v mojom okolí, keď napríklad majiteľ ide na dovolenku alebo nemá niekedy čas sa o nich postarať. Ešte popritom jazdím kone jednému parkúrovému jazdcovi, takže je to cez deň veľmi pestré. Na večer už len oddychujem doma so psami, to ma už nikto von nevytiahne (úsmev).

Čo študuješ?

Bola som rok na veterine, ale to ma nebavilo, keďže to boli čisté bifľovačky. Nebolo to pre mňa. Aktuálne študujem manažment, tam môžem využiť aj kreativitu.

Láska k zvieratám Ťa inšpirovala aj v profesionálnom smere – spolu s kamarátkou ste uzaložili značku doplnkov pre psy a ich majiteľov DogSquad. Ako sa Vám aktuálne darí?

DogSquad bola úplna zhoda náhod. Trénovala som bike joring, čo je záprah na bicykli so psom. Na Slovensku to ešte nie je tak zabehnuté. Pripravovala som aj jednu kamošku a na prvých pretekoch sa jej veľmi darilo, umiestnili sme sa. Tak vznikla myšlienka, že vytvoríme niečo vlastné. Nevedli sme, či vytvoriť nový tím alebo sa skôr k niekomu pridáme.

Kamoška vtedy dala návrh, že či by sme si nespravili radšej vlastnú značku, ktorá by spájala doplnky pre psy a ich majiteľov, a zastrešovala aj poradenstvo. Tak vznikol DogSquad, aby sme ľuďom ukázali, že s tými psíkmi sa dá robiť naozaj všetko v bežnom živote. Konceptom DogSquad je zladiť majiteľa psíka so psíkom, čiže sme navrhli rovnako farebne ladené doplnky pre oboch.

Zo začiatku sa nám veľmi darilo, kvôli korone sme však museli pozastaviť výrobu, nakoľko produkcia nášho dodávateľa sa zastavila. Ja som tiež v tom období dokončovala školu, takže mi to časovo padlo vhod, že som sa mohla plne sústrediť. Momentálne hľadáme slovenského výrobcu, chceme mať slovenský výrobok.

Fotenie merchu Cappuccino Coach

Máš naozaj talent na fotenie. Máš nejaké spolupráce aj v tomto smere? Neuvažovala si niekedy o kariére modelky?

Všetko začalo tak, že raz si ma vybrala známa fotografka VeraFox, keď robila súťaž na Facebooku kde ľudia mohli pridávať fotky a hlasovať za ne. Išli sme na prvé fotenie do Banskej Bystrice v zime v snehu. Tam to nejako vo mne prebudila, začalo nás to baviť, chytilo ma to. Neskôr sme mali ďalšie fotenia pri vode aj pri ohni, čo všetko bolo v rámci psíkov. Potom si ma ľudia začali volať na fotenie bez psov. Bolo to niečo úplne iné, ale bavilo ma to. 

Aktuálne mám rozbehnuté viaceré spolupráce, všetko prebieha cez instagram.
Fotili sme napríklad kozmetiku, merche, volajú ma aj na videoklipy.

Pár ľudí mi hovorilo, že si ma vie predstaviť robiť modeling, ale v ja som vždy bola voči tomu skeptická. Baví ma to viac takto, keď som na voľnej nohe. Fotky, ktoré fotím, majú vždy nejaký príbeh. V ateliéri sa necítim sama sebou. No a najlepšie sa cítim na fotení so psami, pretože tam viem vyjadriť tú emóciu. To potom vidieť na mojom instagrame, nemám tam žiadne selfies, príde mi to silené.

Aké máš plány do budúcna? Osobné, aj profesionálne.

Žijem prítomnosťou a aktuálne si skôr dávam krátkodobejšie ciele, najbližší cieľ je magisterské štúdium. Nechcem sa príliš upnúť na dlhodobé plány, pretože sa môže stať hocičo. Vždy sa prispôsobím. 

Napríklad toto leto som mala ísť pracovať do Švajčiarska a kvôli korone sa to muselo zrušiť. Tým, že mám špecializáciu v marketingu, chcela by som sa venovať hlavne tomu. Baví ma to a rada by som mala v budúcnosti vlastnú firmu. Baví ma tiež cestovať, čiže by som rada ostala flexibilná aj v tomto smere. 

Zuzi, ďakujem Ti za rozhovor.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

You May Also Like